Akademik prof. MUDr. Emil Matejíček, DrSc, Dr.h.c.
Po absolvovaní základnej školy navštevoval Reálne gymnázium v Trenčíne. Medicínu študoval na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a Lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Po jej skončení a promócii v r. 1946 začal pracovať na chirurgickom oddelení Štátnej nemocnice v Košiciach ako sekundárny lekár. Po otvorení lekárskej fakulty v Košiciach a zriadení chirurgickej kliniky na čele s prednostom prof. Kňazovickým sa stal odborným asistentom. Zapojil sa do vedecko-výskumnej činnosti kliniky, významnou mierou sa zaslúžil o založenie oddelenia experimentálnej chirurgie a rozvinul experimentálnu činnosť na chirurgickej klinike v Košiciach zameranú na problémy kardiovaskulárnej chirurgie a transplantácie. Jeho práca v oblasti transplantácie orgánov a revaskularizácie myokardu bola v tom čase priekopnícka. Po obhajobe experimentálnej dizertačnej práce o revaskularizácii myokardu na pôde ČSAV v Prahe v roku 1960 ako prvý lekár na Slovensku dosiahol titul doktor lekárskych vied. V roku 1956 sa stal docentom v odbore chirurgia a roku 1963 bol menovaný za profesora chirurgie. V roku 1967 pri príležitosti 400. výročia narodenia Jana Jessenia vytvoril tradíciu „Dies Jessenii“ v Košiciach s celoštátnou a medzinárodnou účasťou. Od roku 1960 pôsobil ako krajský odborník pre chirurgiu. V rokoch 1960 – 1961 bol prodekanom LF UPJŠ a v rokoch 1964 – 1969 zastával funkciu rektora UPJŠ a významnou mierou sa podieľal na jej personálnom aj materiálnom rozvoji, najmä čo sa týka priestorov pre výučbu, ale aj ubytovania študentov. V rokoch 1972 – 1986 bol ministrom zdravotníctva Slovenskej republiky. Mal veľké zásluhy na budovaní a skvalitňovaní nemocničnej, ambulantnej a kúpeľnej starostlivosti v jednotlivých regiónoch Slovenska. V pozícii ministra zdravotníctva sa zaslúžil o pokračovanie a dokončenie výstavby Fakultnej nemocnice s poliklinikou a budovy Lekárskej fakulty UPJŠ na Triede SNP 1 v Košiciach. Funkciu prednostu chirurgickej kliniky zastával mimo uvoľnenia na výkon verejnej funkcie nepretržite od r. 1965 do roku 1990, keď odišiel do dôchodku. Pri budovaní a rozvíjaní vlastného pracoviska nekompromisne viedol svojich spolupracovníkov k dôslednej starostlivosti o pacientov a k odbornému rastu a disciplíne. Vychoval 9 kandidátov vied, 3 doktorov vied, 7 docentov a 4 profesorov. Aktívne sa pričinil o vytvorenie neurochirurgickej kliniky, kliniky úrazovej chirurgie a kliniky plastickej chirurgie a zriadenie transplantačného centra. V roku 1988 uskutočnil prvú transplantáciu obličiek v Košiciach. Prof. Matejíček bol činorodý, vytrvalý a so zanietením sa púšťal do odbornej, vedeckej, pedagogickej a verejno-zdravotnej činnosti. Jeho vedecká a odborná činnosť bola ocenená mnohými vyznamenaniami z univerzít, fakúlt a vedeckých inštitúcií domácich aj zahraničných. Krakowská Jagelonská univerzita mu udelila titul doctor honoris causa. Za dlhoročnú prácu v chirurgických spoločnostiach mu bolo udelené čestné členstvo Československej chirurgickej spoločnosti, Českej lekárskej spoločnosti JEP a bol zvolený za čestného člena viacerých zahraničných chirurgických spoločností. Za rozvoj chirurgie mu bol udelený Pribinov kríž II. triedy. Profesor Matejíček pracoval s vytrvalosťou, či už ako chirurg, vysokoškolský učiteľ, rektor alebo minister zdravotníctva. S nadšením sa púšťal do odbornej, vedeckej, pedagogickej a verejno- -zdravotnej činnosti a jeho žiaci i celá chirurgická pospolitosť obdivovali jeho neuveriteľnú húževnatosť, cieľavedomosť, lásku k chirurgii a medicíne, zmysel pre disciplínu, poriadok a pracovitosť, ktoré ho sprevádzali celým životom.
