etstvo prežil v Tisovci, kde zmaturoval a potom odišiel študovať na Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave (odbor matematika-fyzika).
Štúdium absolvoval v roku 1944, na doktora prírodných vied promoval v roku 1948. Od roku 1948 vyučoval na katedre fyziky Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave, kde pôsobil ako blízky spolupracovník Dionýza Ilkoviča. V roku 1953 odišiel učiť do Košíc, najprv na Vysokú školu technickú, kde založil katedru fyziky. V rokoch 1953 - 1961 bol jej prorektorom. Od roku 1963 sa podieľal na vzniku Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde vyučoval až do roku 1974, kedy sa začal naplno venovať práci v SAV. V rokoch 1963 - 1969 bol dekanom Prírodovedeckej fakulty, neskôr v rokoch 1969 - 1974 bol rektorom Univerzity Pavla Jozefa Šafárika.
Od roku 1966 bol členom-korešpondentom Slovenskej akadémie vied, od roku 1972 akademikom, od roku 1974 bol predsedom SAV.
V roku 1965 sa stal členom-korešpondentom Československej akadémie vied a v roku 1973 akademikom ČSAV. Od roku 1980 bol riaditeľom Ústavu experimentálnej fyziky SAV. V SAV zotrval do odchodu do dôchodku v roku 1989. Publikoval desiatky odborných štúdií[2] a vychoval viacerých vynikajúcich slovenských fyzikov.
Zastával i stranícke a štátne funkcie. V rokoch 1958-1989 bol účastníkom zasadania Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska.[3] XIII. zjazd KSČ ho zvolil za kandidáta Ústredného výboru Komunistickej strany Česko-Slovenska. Členom ÚV KSČ sa stal na XIV. zjazde KSČ a vo funkcii ho potvrdil XV. zjazd KSČ, XVI. zjazd KSČ, a XVII. zjazd KSČ.[4]
K roku 1971 bol profesne uvádzaný ako člen SAV a ČSAV a rektor Univerzity Pavla Jozefa Šafárika.[5] Vo voľbách v roku sa stal poslancom do Snemovne ľudu (volebný obvod č. 188 – Košice, Východoslovenský kraj). Mandát obhájil v roku 1976 (obvod Košice-vidiek), v roku 1981 i v roku 1986 (obvod Košice I). Vo Federálnom zhromaždení do decembra 1989, kedy rezignoval na svoj mandát v rámci procesu kooptácie do Federálneho zhromaždenia po nežnej revolúcii.[6][7][8][9][10]
V roku 1962 mu bol udelený Rad práce, v roku 1977 titul Hrdina socialistickej práce.[4]
