Po ukončení štúdia pôsobil ako úradník, prednosta a prokurista revízneho oddelenia, v rokoch 1944-1945 ako riaditeľ plánovacieho oddelenia Ústredného družstva v Bratislave. Bol šéfredaktorom časopisu Matičné čítanie v Martine.
Od roku 1953 sa začal venovať výlučne literárnej činnosti.
V období pôsobenia v Ústrednom družstve bol pomocným redaktorom časopisov Hospodársky obzor a Roľnícke noviny. Zredigoval niekoľko kalendárov, družstevných knižných edícií a napísal niekoľko odborných družstevných publikácií.
V rokoch 1940-1945 sa stal predsedom Družstevného vydavateľstva a kníhkupectva v Bratislave. Od roku 1941 prednášal na Vyššej hospodárskej škole družstevnej.
V roku 1931 debutoval so zbierkou veršov Vysťahovalci, po ktorej vydal zbierku básní Na pravé poludnie /1942/.
Písal predovšetkým prózu a zaradil sa do obdobia socialistického realizmu.
Jeho vrcholným a najznámejším dielom je román Červené víno /1948/, kde sú zobrazené osudy rodiny Habdžovcov z prostredia západoslovenskej dediny.
Medzi ďalšie známe romány patrí Drevená dedina /1951/ a Svätá tma /1958/.
V roku 1953 vydal cestopisnú reportáž Moskva-Leningrad-Jasná Poľana.
POjeho smrti vyšla memoárová kniha Od veršov k románom /1974/ a výber z fejtónov Prechádzky po kraji /1961/.
Jeho romány boli preložené do viacerých jazykov, zdramatizované a sfilmované.
V rokoch 1954-1956 bol predsedom Zväzu slovenských spisovateľov.
