Vyrastal so starými rodičmi v rodnom meste. Jeho otec odišiel do Ameriky a už sa nikdy neozval. Mama išla pracovať do Budapešti a tam sa opäť vydala za pána Krištofa, po ktorom má František aj svoje priezvisko.
Už ako dieťa spieval v cirkevnom zbore a zároveň pôsobil aj v ochotníckom súbore. K profesionálnemu divadlu sa dostal náhodou vďaka inzerátu, ktorý našiel, keď si po prvej svetovej vojne v Budapešti hľadal prácu.
„Kto sa raz vošiel medzi kulisy a zacítil ten vzduch divadla, fascinuje ho a musí tam zostať. Kto sa raz nalíčia ucíti vôňu mastixu, vôňu líčidla, nedokáže sa toho vzdať. Ja som to tiež nedokázal,“ povedal v roku 1973 Večerníku.
Keď mal 17 rokov, odišiel za nevlastným otcom do Budapešti, kde vyštudoval herectvo a pôsobil vo viacerých maďarských divadlách, kým ho v roku 1931 neprijali do Slovenského národného divadla.
Napísal list svojmu kamarátovi – tenoristovi Jankovi Blahovi a poprosil ho, či by mu nepomohol získať angažmán v divadle v Košiciach. Blaho ale ukázal list vtedajšiemu riaditeľovi SND Antonínovi Drašarovi, ktorý práve hľadal sólistu. Drašar poslal Františkovi telegram, či by namiesto Košíc neprijal Bratislavu. František miesto prijal. Miesto mal na niekoľko rokov zaistené zmluvou, ktorá bránila, aby ho neprijalo napríklad viedenské divadlo, ktoré o neho malo záujem. V SND pôsobil ako herec, spevák aj režisér. Vďaka Drašarovi sa dostal aj do Prahy, kde si ho všimli aj filmári.
V rokoch 1936 – 1940 tu nakrútil 11 filmov, napríklad: Dědečkem proti své vůli, Uličnice, Falešná kočička, Pán a sluha ..
Hral s vtedajším najväčšími českými hviezdami – Věrou Ferbasovou, Oldřichom Novým, Adinou Mandlovou či Jindřichom Plachtom.
Na Slovensku okrem televíznych projektov nakrútil dva filmy – Štvorylka a Siedmy kontinent.
Interpret piesní ako Len bez ženy, Veselo sa na tento svet pozerám, Podaj mi rúčku, Stupavská krčma, Prečo sa máme rozísť, Čo sami môže stať, Široká cestička, Najkrajšia hviezdička, Nerob si starosti Miško, Skôr než odídeš ..
Autorom Veselého hitov bol skladateľ Gejza Dusík, ktorý povedal, že Veselý potreboval jeho piesne a on jeho Veselého hlas.
Nahral asi 250 piesní v rozhlase /väčšinu premazali/, cez 200 skladieb na platniach a desiatky v televízii.
Bol spoluzakladateľom divadla Nová Scéna.
Ku koncu života ho trápili dýchacie cesty a hlasivky, no žiadny lekár sa ho neodvážil operovať, lebo sa báli, že stratí hlas. Napriek tomu, že vykašliaval krv, naďalej spieval. Osudnou mu bola rakovina pľúc.
Jeho hity sú nesmrteľné.
