Narodil sa v rodine stolára. Študoval na Obchodnej akadémií v Martine. Najskôr pracoval ako úradník v Matici slovenskej, redaktor vo vydavateľstve UNÁS v Bratislave, ale po dvoch rokoch sa vrátil opäť do Martina a Matice slovenskej, kde pracoval ako redaktor časopisu Slniečko.
Aktívne sa zúčastnil SNP. Po skončení vojny sa stal vedúcim vydavateľstva Matice slovenskej, redaktorom edície Dobré slovo a v rokoch 1953 – 1958 riaditeľom vydavateľstva Osveta.
V roku 1963 sa presťahoval do Banskej Bystrice, kde sa stal redaktorom Stredoslovenského vydavateľstva. V čase normalizácie však musel odísť.
Svoje prvé diela uverejňoval v časopisoch Kultúra a Slovenské pohľady od roku 1933. Literárne sa uviedol prózou Ivkova biela mať /1938/. Po tomto diela sa v tvorbe pre deti a mládež na dlhší čas odmlčal. Ako autor pre deti začal opäť tvoriť v roku 1975, kedy vydal novelu Leto na Rovniach. Medzitým napísal v 50. rokoch rozprávkové miniatúry a v roku 1960 Žeriavček.
Sociálna atmosféra medzivojnového obdobia sa stala motívom jeho románu Zapálené srdce /1939/. Psychologický svet intelektuálov je námetom jeho zbierky noviel Svetlá v bublinách /1942/.
Po románe Kríž profesora Hunku /1945/ vydal zbierku povstaleckých poviedok Z vlčích dní /1947/.
V roku 1957 vydal zbierku noviel Na starom grunte, v roku 1961 satirický román zo športového prostredia Katastrofa, v roku 1962 román s kriminálnou zápletkou Pod horami biele pláne/1962/. V knihách Medzi nami /1967/, Vina /1968/, Keď zanikol čas /1977/ a Dom s manzardkou /1980/ sa snažil preniknúť k spoločensko-mravným konfliktom súčasníka.
Okrem vlastne tvorby aj prekladal z nemčiny /bratov Grimmovcov, Rodriana či Kellermanna/.
V roku 1976 získal Cenu Fraňa Kráľa.
