Bol tretím dieťaťom chudobných roľníckych rodičov. Základnú školu navštevoval v Borskom Mikuláši, gymnázium v Skalici, Bratislave a v Trnave. Teológiu vyštudoval v Trnave a v roku 1808 bol vysvätený za kňaza.
Ako kaplán pôsobil v Pobedime (1808 – 1811) a v Hlohovci (1811 – 1814).
V roku 1814 sa stal farárom v Maduniciach, kde v chudobných podmienkach zostal 29 rokov a napísal tam takmer celé svoje básnické dielo.
V roku 1843 vznikol v obci požiar, ktorý neobišiel ani rímskokatolícku faru a kostol. Ján Hollý v tom čase trpel dnou, ktorá mu žnemožnila včasný útek a preto utrpel značné popáleniny a zhoršil sa mu už vtedy slabý zrak. Odišiel na odpočinok
k svojmu priateľovi – farárovi Martinovi Lackovičovi na Dobrú Vodu. Tam ho v júli 1843 navštívili Ľudovít Štúr, Michal Miloslav Hodţa a Jozef Miloslav Hurban, aby mu oznámili po schôdzke v Hlbokom rozhodnutie o zavedení spisovnej slovenčiny a vyžiadali si jeho odobrenie. Ján Hollý žil posledné roky takmer v úplnej slepote.
Hollý začal svoju literárnu tvorbu s príležitostnými latinskými básňami, ktoré písal počas štúdií v Trnave. V roku 1808 už napísal prvé básne v bernolákovskej slovenčine. Preložil diela gréckych a rímskych básnikov, ktoré boli vydané pod názvom Rozľičné básňe hrďinské, elegiacké a lirické (1824) a Vergiliovu Eneidu (1828). Tak dokázal, že slovenčina je samostatný jazyk, schopný tlmočiť aj vrcholné diela svetovej literatúry. Tieto preklady vyšli v Trnave zásluhou jeho veľkého mecéna Jura Palkoviča.
Ako básnik predstavil najmä hrdinskosť Slovákov a ich kresťanskú minulosť, najstaršiu medzi Slovanmi. Predstavil aj pôsobenie a kultúrnu aj duchovnú misiu Cyrila a Metoda na Veľkej Morave, spracoval aj ich životopisy. Do centra svojej tvorby postavil cyrilometodskú ideu ako pevný kresťanský základ.
Žáner, ktorému sa venoval v začiatkoch svojej vlastnej tvorby, boli selanky (idyly). Napísal 21 selaniek, väčšinu z nich uverejnil v almanachu Zora (1835 – 1840).
Neskôr začal písať eposy. Prvým a najrozsiahlejším bol Svatopluk (Trnava, 1833), ktorý je prvým slovenským národným eposom. Má 12 spevov a predstavuje v ňom Veľkomoravskú ríšu ako kráľovstvo Slovákov a Svätopluka ako slovenského kráľa. V roku 1835 nasledovala Cirillo-Metodiada. Tu v šiestich spevoch vykresľuje christianizačnú misiu Konštantína a Metoda. V epose Sláv (1839) opisuje mýtickú minulosť – obranu vlasti a víťazstvo nad nájazdami barbarského národa Čudov.
Po dokončení eposov začal skladať elégie (žalospevy) a ódy (pesňe). Žalospevom dominujú štyri „plače“ Matky Slávy na témy, ktoré rezonovali v období národného obrodenia: smútok za slávnou minulosťou, zradcovstvo, bratovražedný boj, odrodilstvo. V ódach nájdeme básne venované priateľom, ale i básne satirické, epigramatické, národno– vlastenecké. Najväčšiu umeleckú pôsobivosť si však zachovali básne s prírodnou tematikou: Na Mlíč, Na Ságelskú stuďénku a Na krásnú zahradu.
V záverečnej fáze tvorby Hollý opúšťa dôslednú klasicistickú básnickú štylizáciu. Dielo Katolícki spevňík napísal najprv v časomernej a neskoršie v rozšírenej rýmovanej verzii (1846).
