Podľa rodinnej tradície vyštudoval právo na právnickej akadémii v Prešove /1893-1896/, doktorát práv získal v Kluži. Pracoval ako advokátsky koncipient v Lučenci, Bytči, Liptovskom Mikuláši, Martine a v Novom Meste nad Váhom. Práve tu začal vážnejší ľúbostný vzťah s mladou klaviristkou a speváčkou Oľgou Kraftovou. Napokon sa oženil s Annou, dcérou dôležitého štúrovského historika Júliusa Bottu. V roku 1905 si otvoril svoju advokátsku kanceláriu v Bánovciach nad Bebravou.
Počas prvej svetovej vojny bol obvinený z vlastizrady, politicky prenasledovaný, uväznený a v roku 1915 ho ako príslušníka rakúsko-uhorskej armády odvelili na ruský front. Po čase prešiel do ruského zajatia a vstúpil do československých légií. Spolu s J. Gregorom Tajovským redigoval slovenskú prílohu časopisu Čechoslovan vo Voroneži a Kyjeve a od roku 1917 bol redaktorom týždenníka Slovenské hlasy v Petrohrade. Stal sa podpredsedom ruskej odbočky Československej národnej rady a po zložitých politických rozporoch s boľševikmi sa dostal domov.
V roku 1919 sa stal županom Gemerskej, neskôr Nitrianskej župy a nakoniec viceprezidentom Krajinského úradu. V období 1930-1939 bol podpredsedom Spolku slovenských spisovateľov a v roku 1933 sa stal šéfredaktorom časopisu Slovenské smery umelecké a kritické. Od roku 1939 sa utiahol do súkromia, ale napriek tomu podporoval protifašistické hnutie.
27. novembra 1945 ho ako prvého Slováka vymenovali za národného umelca. O mesiac neskôr však zomiera. V roku 1950 boli jeho telesné pozostatky prevezené do Martina do rodinnej hrobky Jesenských na Národnom cintoríne.
Od roku 1897 publikoval v Národných novinách, Slovenských pohľadoch a iných časopisoch a kalendároch svoje krátke poviedky, besednice, črty, humoresky a poéziu. Jeho prvá knižná básnická zbierka sa volá Verše /1905/, kde svojrázne spracoval ľúbostnú tematiku. Básne plné zážitkov z vojnového prostredia vydal pod názvom Zo zajatia /1919/. V roku 1923 nasledovali Verše 2 s básňami kritizujúcimi spoločenské pomery, v roku 1932 Po búrkach a 1944 lyricko-epická skladba Náš hrdina. Odbojovú poéziu uverejnil v roku 1945 v zbierkach Proti noci, Reflexie a Na zlobu dňa 1, 2.
Básnickú tvorbu ukončil zbierkou oslavujúcou hrdinov SNP Jesenný kvet, publikovanou až po jeho smrti /1948/. V jeho próze, novelách a románoch satiricky vykresľuje malomestské prostredie a kritizuje spoločenské pomery a meštiacku morálku. Známe sú Malomestské rozprávky /1913/ a Cestou k slobode /1933/, rozprávania z obdobia prvej svetovej vojny. Zo starých časov /1935/ je zbierka noviel s námetmi z obdobia zaniknutej monarchie. Jeho najvýznamnejším prozaických dielom je román Demokrati /1934, 1938/, v ktorom pomocou satiry ostro kritizuje spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby aj prekladal z ruštiny.
