Tento banskoštiavnický rodák, syn krajčíra sa pravdepodobne vyučil u zvolenského výrobcu fajok Eduarda Takáča. Najprv pracoval sám na svahu pod Paradajzom, na Dolnej Resli, neskôr na Dolnej ulici.
Osamostatnil sa v rokoch 1875 – 1880. v roku 1891 sa z existenčných dôvodov spojil s Heluthom Gramatikom a na začiatku 20. storočia s výrobcom vrchnáčikov a kovaní na fajky s Jozefom Veselým. Po jeho smrti dielňu prevzal v roku 1925 jeho synovec Rudolf Môczik s pôvodným firemným označením, definitívne zanikla v roku 1959.
Karol Zachar bol najznámejším výrobcom hlinených fajok, tzv. štiavničiek, ktoré si svojou kvalitou získali dôležité miesto nielen na Slovensku, ale aj na celom svete. Svojou výrobou nadväzoval na bohaté tradície banskoštiavnického fajkárstva. Štiavničky sa vyvážali do Nemecka, Talianska, Belgicka, Ruska, Kanady, Anglicka, Egypta, Indie, na Kubu, Mexika, i USA, prezentovali sa na mnohých svetových výstavách, kde získavali najvyššie ocenenia.
Zacharove fajky mali rôzne tvary, farbu i výzdobu podľa požiadaviek trhu. Typické boli valcovité, hranolovité, často s mušľovitým alebo diskovitým dnom, figurálne, na frontálnej strane hlavičky fajky s reliéfom s motívom Banskej Štiavnice, ale aj s motívom baníckym, hasičským, roľníckym, atď. rôznorodé boli aj farbou – hnedá, čierna, škvrtnitá, tzv. mramorová, označené boli značkou výrobcu, ale a značkou kvality, z dôvodu ich falšovania.
V Slovenskom banskom múzeu – Starý zámok sa nachádza expozícia Zacharovej fajkárskej dielne, ktorá dokumentuje nielen finálne výrobky dielne, ale aj technológiou, pracovné náradie, funkčné stroje, písomnú dokumentáciu. Výnimočnosť expozície spočíva v tom, že pracovníci múzea počas rôznych kultúrnych akciách demonštrujú výrobu svetoznámych fajok – štiavničiek.
