Vyrástla v Radošine v chudobných podmienkach v rodine železničiara ako jedno z deviatich detí. V Radošine navštevovala aj školu a občas pracovala ako sezónna robotníčka na biskupskom majetku v Radošine, potom niekoľko rokov slúžila v Piešťanoch.
V roku 1941 si vzala za manžela Michala Kolníka, ktorý pochádzal z Nitrianskej Blatnice. Spolu mali štyri deti, no v roku 1945 ju manžel opustil a zastala s deťmi sama.
V rokoch 1947 – 1979 pracovala v materskej škole v Radošine, ktorú navštevoval aj Stanislav Štepka /vedúci Radošinského naivného divadla, dramatik, textár, scenárista/. Pôsobila tu až do dôchodku ako školníčka a pestúnka.
Celý život však obetovala nielen deťom, ale aj divadlu.
Už v roku 1932 debutovala ako 11 ročná v hre Jezuliatko ako Panna Mária.
V roku 1971 sa stala členkou Radošinského naivného divadla, predstavovala insitné herectvo a Stanislav Štepka si ju vybral takmer do všetkých svojich inscenácií.
Jej prvá hra sa volala Človečina a ona sama naozaj bola veľmi ľudská. Bola jedinečnou a neopakovateľnou osobnosťou plnou poetického fluida. Mala kúzlo jednoduchého no vnútorne bohatého človeka.
Hrala matku v Jááánošíííkovi, poštárku v Slovenskom tangu či kuchárku v Pavilóne B. Zahviezdila aj v inscenácií Alžbeta Hrozná. Hrala aj vo filmovej verzii divadelných hier Konečná stanica, Jánošííík a v televíznom filme Osobná chyba.
Účinkovala v rozhlase (dvadsaťjeden rozhlasových adaptácií hier z repertoáru RND z rokov 1982–1983, 1995–1998), v kabaretných programoch, v televízii aj vo filme.
Ocenenia:
2004/2005 – Igric – za herecký výkon v divadelnej hre Človečina: cena Slovenskej filmovej kritiky, cenu udeľuje Literárny fond, Slovenský filmový zväz a Únia slovenských televíznych tvorcov
2001 – MČ Bratislava Nové mesto
2002 – OTO za rok 2001 uvedená do Siene slávy
Kvet Tálie – cena určená pre významné slovenské divadelné herečky
V roku 2001 vydal Stanislav Štepka knihu rozhovorov autora s herečkou ... a já, Katarína Kolníková.
