Už popri štúdiu na gymnáziu navštevovala súkromné štúdium spevu u Arnolda Flögla na bratislavskej Mestskej organovej a hudobnej škole, kde študovala spev /1935-1937/.
V rokoch 1937 - 1939 študovala herectvo u profesora Janka Borodáča na Hudobnej a dramatickej akadémii.
Po ukončení štúdia, od roku 1941, začala pôsobiť v SND v Bratislave. Členkou SND bola až do odchodu na dôchodok v roku 1976.
V SND začala pôsobiť v rokoch 1941 až 1945 najskôr ako členka operety a potom ako sólistka, kde spolupracovala napríklad s Františkom Krištofom Veselým.
Neskôr, od roku 1945 do roku 1946, pôsobila v opere, kde spievala soprán.
Ako sólistka sa predviedla napríklad v roli Esmeraldy z Predanej nevesty ale aj ako Karolka v Jenůfe.
Od útleho veku veľmi rada hrala a možno aj preto najdlhšie zotrvala v činohre SND - od roku 1946 do roku 1976.
Vytvorila tu okolo 100 postáv.
Dokázala stvárniť aj zložité charaktery a vedela vykresliť psychický stav hrdiniek ako aj hlboké citové prejavy postáv.
Ako herečka vynikla v hrách Útrapy z rozumu, Rómeo a Júlia, Macbeth, Komédia omylov a iné od Shakespeara, Gorkého, Čechova a ďalších svetoznámych autorov.
Napriek veľkému divadelnému umeniu, jej vlastnému, bola skromnou herečkou s veľkou pokorou.
V Slovenskom národnom divadle prežila 30 rokov.
V divadle sa zoznámila aj s jej manželom, vynikajúcim režisérom a hercom, Jozefom Budským. S ním si zahrala v Hamletovi.
Oľga Budská si zahrala Oféliu /Hamlet, 1950/, ktorá bola jedna z jej najväčších postav či pani Capulettovú z hry Rómeo a Júlia.
Účinkovala aj vo filmoch či v inscenáciách.
