Narodil sa v obci Senica, ktorá je dnes miestnou časťou Banskej Bystrice.
Študoval v Banskej Bystrici a po ukončení štúdia v roku 1929 vystriedal viacero zamestnaní, popri ktorých bol aktívnym ochotníkom v divadle v Banskej Bystrici.
Jeho najväčšou titulnou postavou bol Jánošík v rovnomennej hre od J. Mahena /1935/. Za hlavného hrdinu si ho vybral český režisér Martin Frič. Vďaka úspechu tohto filmu sa dostal do SND v Bratislave, kde účinkoval v rokoch 1939 až 1942.
V roku 1937 si zahral opäť vďaka Martinovi Fričovi v prepise Čapkových próz Hordubalové.
V rokoch 1939 – 1942 bol členom činohry SND.
V rokoch 1943 – 1945 pracoval ako režisér krátkych filmov v spoločnosti Nástup.
V období SNP zachytil s Karolom Krškom dokumentárne zábery z povstaleckých bojov, ktoré boli zničené a zo zachovalých materiálov vyšiel v roku 1945 v dokument Za slobodu.
Po tomto roku sa stal režisérom celovečerných filmov s veľkým diváckym ohlasom.
V roku 1947 začal Paľo Bielik opäť spolupracovať s Martinom Fričom.
V prvom na Slovensku vyrobenom celovečernom hranom filme Varúj...! si Paľo Bielik zahral jedného z hlavných hrdinov a zároveň sa podieľal na tvorbe scenára.
Posledný filmom, v ktorom sa herecky prejavil, boli Fričove Čapkove povídky /1947/. Od toho okamihu sa venoval už len režírovaniu.
Vlčie diery /1948/ bol prvý hraný film, ktorý natočil Paľo Bielik ako tridsaťosem ročný a ktorý patrí k najlepším v slovenskej kinematografii.
Celkovo natočil 11 hraných filmov. K jeho najkvalitnejším filmom patrí dráma Štyridsaťštyri /1957/ a Kapitán Dabač /1948/.
V jeho filmoch prevláda historická tematika, slovenský vidiek, hory, mužské reči a skutky.
V roku 1955 získal titul zaslúžilý umelec.
V roku 1968 získal titul národný umelec.
Filmografia:
Jánošík /1935/, Hordubalové /1937/, Čapkovy povídky /1947/, Varúj...! /1947/, Vlčie diery /1948, režisér/, Priehrada /1950, režisér/, Lazy sa pohli /1952, režisér/, V piatok trinásteho /1953, režisér/, Nie je Adam ako Adam /1956, režisér/, Štyridsaťštyri /1957, režisér/, Kapitán Dabač /1959, režisér/, Jánošík I, Jánošík II /1962, 1963, režisér/, Majster kat /1966, režisér/, Traja svedkovia /1968, režisér/
Jeho pseudonym bol Ján Bukva.
