Beďo očami Andrey Coddington, autorky bestsellerov a knihy o samotnom velikánovi
A P
09.01. 2015 (09:27)
Je pre mňa cťou písať o maestrovi Bednárikovi. Spomínať si na človeka mnohých tvári, ale predovšetkým nekonečného milovníka života a umenia. Podľa mňa bol mantinelista a perfekcionista vo všetkom čo robil, ľúbil naplno a rozdával sa do poslednej chvíle.
Bol neprehliadnuteľný v akomkoľvek dave, v ktorejkoľvek krajine, spoločnosti či dobe. Vonkoncom nielen svojím vzhľadom.
Výnimočný, neobyčajný, nezvládnuteľný, drzý a plachý, odvážny, sčítaný, múdry, promiskuitný v myšlienkach, ale v skutočnosti lipol na tradíciách. Žil život dedinského chlapca, z ktorého sa stal bohémsky mešťan.
Za šesťdesiatpäť rokov stihol, videl a urobil viac, ako si vôbec dokážeme predstaviť. Ten život oddane zasvätil svojej láske. Nekonečnej, úprimnej, spaľujúcej.
Láske, ktorá ho pohltila celého, každú jeho bunku, a držala ho pevne v náručí do posledného nádychu. Láske, o ktorej vedel snívať, študoval ju, rozmaznával, nikdy sa mu nezunovala, dal sa ňou opantať a rozdával ju ďalej. Nie cielene, konkrétnej osobe, ale anonymným masám ľudí v rôznom veku, v rôznom rozpoložení, v rôznych krajinách.
Odvďačovali sa mu za ňu tak, ako to dokáže len oddaná milenka. Extázou preňho najväčšou – potleskom. Dlhotrvajúcim, búrlivým, uznanlivým potleskom, po ktorom ešte dlho pália ruky.
So svojou láskou prekonával invencie, hranice možností, nespočetne veľa ráz sám seba, a vyskúšal všetky variácie krvi, potu, sĺz a prachu. Jeho láskou bola diva s menom Tália.
Prežil s ňou oddane, aj keď bez formálne spečateného zväzku, celý život. Iba sám najlepšie vedel, že žiadne potvrdenia nepotrebuje, lebo Tália vlastnila jeho dušu a srdce.
Mala ho celého iba pre seba. Ani raz ju nepodviedol, neodišiel za inou. Až kým neodišiel večne. Bol ňou milovaný a bezpodmienečne ju ľúbil.
Vďaka tej láske ovplyvnil, vytvaroval, objavil, režíroval najväčšie hviezdy slovenského a českého činoherného, muzikálového, baletného a operného neba.
Vďaka tej láske začali hľadiská divadiel zapĺňať autobusy dedinčanov, mešťanov, mladých, starých, veselých, smutných… všetkých. Spájal ľudí svojou nevinnou dušou, chlapčenským úsmevom, chuťou do života, hladom po krásne.
To všetko zabalené do milosrdného dymu, v ustavičnom pohybe, sýto farebné, poetické, dojímavé, aby sem-tam aj oči zaslzili.
To všetko od premiérového zdvihnutia opony až po jej derniérové spadnutie za zvukov operných árií preložených bigbítovými tónmi veľkolepo útočiacimi na všetky zmysly.
Dejiny kultúry začali písať nové názvy letopočtov: pred ním, počas neho, po ňom.
Mág. Velikán. Maestro.
Jozef Bednárik.
S úctou,
Andrea Coddington