Július Satinský

• Pridať spomienku

Životopis

Navštevoval Strednú pedagogickú školu, pre ktorú ako hovorieval, sa rozhodol hlavne preto, že ju mal pár krokov od domu a okrem toho ju navštevovala drvivá prevaha dievčat. Po maturite študoval na Vysokej škole múzických umení dramaturgiu. Už počas štúdia vystupoval s Milanom Lasicom.

Po maturite vyštudoval dramaturgiu na Vysokej škole múzickým umení a stal sa dramaturgom Československej televízie. Už v tom čase vytvorili s Milanom Lasicom dvojicu, ktorá sa stala neodmysliteľnou súčasťou bratislavskej Tatra revue.
Lasica a Satinský sa však zoznámili ešte v detstve, vystupovali spolu v predstavení "O dvanástich mesiačikoch" vo vtedajšom Pionierskom paláci (dnes sídle prezidenta Slovenskej republiky...).

V rokoch 1964 – 1967 pracoval v Československej televízií ako dramaturg a koncom 60.rokov pôsobil v Divadle na korze.

V rolu 1970 mu bolo vďaka štátnej moci znemožnené pôsobenie na Slovensku, preto s Milanom Lasicom vystupovali v rokoch 1971-1972 v kabarete Večerní Brno, kde im časom taktiež bolo zakázané vystupovať.
Od roku 1972 začal účinkovať v spevohre Novej scény a od roku 1978 aj v činohre, kde mohli účinkovať len v inscenáciách druhých autorov. Návrat na scénu sa konal až v apríli 1986 v Štúdiu S, ktoré vzniklo na mieste kabaretu Tatra a neskôr sa premenovalo na Štúdio L+S.

Spolu s Milanom Lasicom bol zakladateľom moderného slovenského humoru, ktorý sa odlišoval od ľudového rozprávačstva a predstavoval spôsob intelektuálneho satirického nazerania na svet.

V roku 1989 mu bol udelený titul zaslúžilý umelec. Prezident SR mu 2. januára 2002 za celoživotný prínos k rozvoju slovenského umenia a podporu rozvoja občianskej spoločnosti na Slovensku udelil štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy.

Je spoluautorom množstva scénok, dialógov i celovečerných programov, spomedzi všetkých:
Ktosi je za dverami (1966), Večery pre dvoch (1966), Nečakanie na Godota (1967), Soirée (1968), Radostná správa (1969), Ako vzniká sliepka (1971), Náš priateľ René (1979), Nikto nie je za dverami (1982), Deň radosti (1986), Jubileum (1990).

Stvárnil množstvo divadelných úloh, okrem iných:
Dobčinskij (Gogoľ: Revízor, 1973), Flicot (Bréal: Husári, 1973), Pierot (Ešpaj: Svadby z klobúka, 1973), Krivý smetiar (Csemer: Červená karavána, 1975), Gejza Galiba (Solovič: Plné vrecká peňazí, 1975), Holofernes (Shakespeare: Márna lásky snaha, 1978), Zamestnanec divadla (Solovič: Strašne ošemetná situácia, 1978), Lockit, Žobrák (Gay: Žobrácka opera, 1980), Nezodpovedný (Stratiev: Autobus, 1981), Zbojník II. (Šulaj: Kocúrkovo II., 1982), Rafael Haluza (Solovič: Kráľovná noci v kamennom mori, 1983), Čert Karborund (Drda: Na posiedke s čertom, 1983), Michel (Schiller: Parazit, 1984), Strýko (Gorkij: Na dne, 1984), Cyril, Anjel, Kat (Mináč: Výrobca šťastia, 1985), Tichon Papričev (Vazov: Súboj, 1986), Tim Algood (Frayn: Sardinky na scénu, prosím, 1987), Sluha (Gogoľ: Mŕtve duše, 1988), Súdny vykonávateľ Lojálny (Moliére: Tartuffe, 1988), Stalin (Salvatore: Stalin, 1990).

Z jeho úloh vo filmoch sú okrem iných najznámejšie:
Vždy možno začať (1961), Výlet po Dunaji (1962), Cézar a detektívi (1967), Slávnosť v botanickej záhrade (1967), Nekonečná - nevystupovať (1978), Smoliari (1978), Hodinárova svadobná cesta korálovým morom (1979), Plavčík a Vratko (1981), Rozprávka Svätojánskej noci (1981), Pomocník (1981), S tebou ma baví svet (1982), Srdečný pozdrav zo zemegule (1982), Traja veteráni (1983), Predavač humoru (1984), Skrotenie zlého muža (1986), Vesničko má středisková (1986), Môj hriešny muž (1987), Utekajme, už ide! (1987).

Účinkoval v reláciách viacerých rozhlasových staníc.

Je autorom kníh:
Moji milí rodáci, Listy rodákom o nebezpečenstvách, ktoré im hrozia, Karavána šteká, psi idú ďalej, Šľak ma ide trafiť, Chlapci z Dunajskej ulice a Polstoročie s Bratislavou. 

Deti si ho obľúbili najmä vďaka knihe Rozprávky uja Klobásu. Posmrtne vyšla kniha spomienok Momentálne som mŕtvy, zavolajte neskôr či výber fejtónov Listy z Onoho sveta, ktorý zostavila jeho dcéra Lucia.

Literárne činný bol aj ako spoluautor divadelných scénok Nečakanie na Godota, divadelných hier Náš priateľ René, Deň radosti a Jubileum. 

 

Spomienky (fotky, video, texty)

Spomienky

Pridať spomienku

hrob

A P 21.04. 2015 (11:01)

Takto vyzerá hrob Jula Satinského, ak mu chcete osobne zapáliť sviečku.

Bratislavská čučoriedka

Michal Detko 15.04. 2015 (11:45)

Július Satinský zanechal po sebe "Čučoriedku". Slovo viažúce sa k dievčatám v jeho podaní. Julova čučoriedka zanechala po sebe hlbšiu stopu a to spôsob ocenenia ľudí, ktorí boli ľudskí, mali snahu a vytvorili niečo užítočné pre Bratislavu. Bratislava ich počinom skrásnela na duchu a všetkým jej obyvateľom priniesla bohatstvo na duši.

Pri nomináciách sa zvažujú nasledujúce hodnoty. Kto svojím konaním (nápadom, návrhom, realizáciou) počas roka:

• spríjemňuje a skrášľuje Bratislavu,
• napomohol vzniku atrakcie mesta,
• vrátil mestu jeho dobovú tradíciu z minulosti,
• zachránil charakteristickú črtu mesta (budova, flóra, pamiatka, detail…),
• dal mestu charakter,
• preslávil Bratislavu v osobitnom domácom i zahraničnom kontexte,
• obohatil Bratislavu o multikulturálne pôsobenie.

Ocenené osoby 

Kategória osobnosť

• 2004 operná speváčka Mária Kišoňová – Hubová
• 2005 historik a propagátor starej Bratislavy Štefan Holčík
• 2006 architekt Ján Miloslav Bahna (za rekonštrukcie historických budov)
• 2007 trénerka krasokorčuľovania Hilda Múdra
• 2008 etnologička PhDSoňa Kovačevičová, DrSc.
• 2009 spisovateľ, aforista Tomáš Janovic
• 2010 spevák, skladateľ, organizátor hudobných podujatí Peter Lipa 
• 2011 herečka SND Emília Vášáryová
• 2012 fotograf Karol Kállay
• 2013 herec Július Satinský a čučoriedky
• 2014 herec Milan Lasica
• 2015 výtvarník Miroslav Cipár

  Kategória idea – počin roka

• 2004 akademický maliar Viktor Hulík (za vytvorenie sochy Čumila)
• 2005 Selma Steinerová a Dagmar Ložeková (za obnovu antikvariátu Steiner)
• 2006 vydavateľ Albert Marenčin (edícia Bratislava – Pressburg vydavateľstva PT)
• 2007 Svetozár Ilavský (za stvárnenie sochy J.Satinského na Dunajskej ulici)
• 2008 lekárka, výskumníčka MUDBarbara Ukropcová
• 2009 MUDEva Siracká, DrSc. za dlhoročnú prácu v boji proti rakovine a za vybudovanie Centra pomoci.
• 2010 Peter a Pavol Hochschornerovci, vodní slalomári za výnimočnú reprezentáciu Slovenska a rodnej Bratislavy
• 2011 Vladimír Michal za 20 rokov rozvíjania Artfora – dobrodružstva myslenia
• 2012 orchester Bratislava Hot Serenaders
• 2013 herec Július Satinský a čučoriedky
• 2014 kňaz Anton Srholec
• 2015 architekt Gabriel Rovniak

jednoducho Julo

A P 09.04. 2015 (12:21)

Július Satinský

S tebou mě baví svět - nesmrteľná komédia s nesmrteľným Julom Satinským

A P 09.04. 2015 (12:23)

Zabáva nás už vyše 30 rokov a spríjemňuje nám pravidelne obdobie vianočných sviatkov.
Je vyhlásená za najlepšiu českú komédiu storočia, mnohé jej scénky sú nezabudnuteľné a niektoré hlášky z nej zľudoveli.
Je stále úspešná, lebo je o fungujúcej rodine, kde sa majú ľudia radi, a to si praje asi každý človek. 

Kiná boli vypredané, no pohlavári považovali za provokáciu sieťovú tašku so zeleným šalátom, ktorý nebol k dostatiu. A tiež namietali, že v policiach bolo ukázaných príliš veľa zaváranín, že sa ukazuje príliš luxusné prostredie. 

Scénky na lyžiach za Satinského zaskakoval vo filme produkčný, lebo lyžovať nevedel.
Vo filme je priblížený Julov bláznivý vzťah k deťom, jeho radosť so zábavy s deťmi, vymýšľanie spoločných zábavok.
Júliu Satinský si vo filme zahral rolu tatínka Alberta.

 

Ktosi je za dverami :)

Michal Detko 09.04. 2015 (09:07)

Humor, ktorý priniesli Lasica & Satinský sa stal inšpiráciou pre všetkých zabávačov.

manželka Vierka

A P 09.04. 2015 (12:35)

Julo Satinský svoju budúcu manželku zvádzal na dobré jedlo, ktoré jej krásne prestreté v košíku nosil na nočné služby. Po roku známosti sa zosobášili a narodili sa im deti Lucka a Janko.
Mali talianske manželstvo, čo však neznamená, že s neustále hádali, ale len to, že problémy riešili nahlas. Žili spolu ako iní obyčajní manželia. Julo bol občas nevrlý, niekedy perlil, niekedy sa usilovne zapájal do domácich činností a niekedy zas všetko ofrflal. 
Julovu nemanželskú dcéru Júliu /narodila tri mesiace po tom, ako sa spolu vzali/ prijala Vierka aj s deťmi do rodiny a oficiálne ju uviedla do spoločnosti ako dcéru Júliusa Satinského.
Jula majú stále doma - na množstve fotiek na stenách. Cítia ho vo veciach od jeho priateľov, ktoré ponechali na mieste, kam ich uložil.

Lucia spomína

A P 08.04. 2015 (16:14)

Dcéra Lucia spomína na svojho otca ako na veľkého čarodejníka. Keď raz prišli zo škôlky, vraví im tato, že začaroval vajíčka. A naozaj, obal na vajíčka bol pný kivi.

Otec, Július Satinský, čaroval aj v lete, keď chodieval s deťmi do "žuvačkového lesa", ktorý sa nachádzal neďaleko Veľkých Levár. Deti v tom lese zbierali do kýblikov žuvačky, ktoré rástli na stromoch, pod kameňmi, v tráve aj v krmeľcoch. A boli celkom rozmanité, od takých, kde sú aj nálepky či tetovačky, až po plátkové.
Z tohto žuvačkového lesa pochádzala aj zajačica Lujza, ktorá im na Veľkonočný pondelok na dvore poskrývala kopec čokoládových vajíčok.

A keď tatko povvedal, že "máme čas, máme čas", vtedy bolo najviac naponáhlo.

Július Satinský si svojími malými deťmi Lucke a Jankovi často kreslil. Hrávali sa na školu a kresby im akože známkoval.
O deti sa vedel postarať, aj keď boli choré. A dovolil im sa šmýkať a skákať po posteli. 

Ako otec bol príkladný.

Milan Lasica

A P 08.04. 2015 (15:04)

Milan Lasica si spomína, že Julo sa nikdy neurazil, nenaštval ani neodišiel a znášal všetky jeho excesy. Okrem humoru ho inšpiroval aj veľkou chuťou do života. Lebo Július Satinský si život užíval plnými dúškami. 
Na Jula spomína každý deň, vedie s ním fiktívny dialóg a v niektorých situáciach dokonca počuje, čo by povedal alebo ako by sa zachoval. A vždy sa nad tým rozosmeje. Aj keď je sám v kaviarni.

 

Ďalej v hrobe

V tomto hrobe je k odpočinku uložený iba Satinský Július

Pridať zosnulého do hrobu