Narodil sa na Spiši, no hlásal sa k Orave, odkiaľ pochádzal jeho otec.
Už počas štúdia na gymnáziu hral v ochotníckom súbore Hviezdoslav. Keď zmaturoval, odišiel študovať do Bratislavy právo a filozofiu. Štúdium práva a filozofie však napokon vymenil za štúdium na Hudobnej a dramatickej akadémií u profesora Janka Borodáča /1940/.
Členom činohry SND sa stal ešte ako študent v roku 1938 a patril k najobsadzovanejším hercom.
V rokoch 1951-1953, 1961-1963 a 1972-1976 už pôsobil na poste umeleckého šéfa činohry SND.
Keď nastúpil do divadla predstavoval svojím vzhľadom aj hlasom zosobneného milovníka. Stvárňoval najmä postavy romantických hrdinov napríklad hneď v roku 1957 si zahral Rómea, neskôr zbojníka Hernaniho či Viliama Tella a stal sa symbolom buričstva proti krivde, nespravodlivosti a nemravnosti.
Zahral aj postavu Jánošíka. Vynikajúco dokázal zahrať postavy svetských aj cirkevných hodnostárov. Príkladom statočnosti a odvahy sa stal Mikuláš Huba postavou partizána Matúša Svrčinu vo filme Vlčie diery /1948/.
Jeho postavy prešli postupne od romantických do charakterových a v posledných rokoch znázorňoval postavy vyrovnaných starnúcich mužov, ktorí sa nezriekli citu k ostatným ľuďom.
Pôsobil v rozhlase aj v televízií, vo filmoch aj seriáloch – Varúj...! /inžinier Gregor, 1947/, Priehrada /inžinier Hájnik, 1949/, Mladé srdcia /Grešo, 1952/, Posledná bosorka / Peter, 1957/, Letišté nepříjimá /Lipták, 1959/, Na pochode sa vždy nespieva /inžinier Barič, 1960/, Smrť prichádza v daždi /Holeš, 1965/, Sám vojak v poli /1965/, Živý bič /1966/, Siedmy kontinent /generál, 1966/, Vreckári /plukovník, 1967/, Zajtra bude neskoro /Lányi, 1972/, Skrytý prameň /Orphanides, 1973/, Horúčka /Buchala, 1975/, Šepkajúci fantóm /dr. Kysela, 1975/, Straty a nálezy /1975/, Vojaci slobody /generál Sázavský, 1976/, Americká tragédia /1976/, Advokátka /primár, 1977/, Poéma o svedomí I, II /generál Golian, 1978/, Na vysokej skale: Múdry blázon /1979/, Člny proti prúdu /muž v smokingu, 1981/, Macbeth /1979/, Prípad Evy Burdovej /1979/, Heloisa a Abelard /1983/, Putování Jana Amose /Oxenstijerna, 1983/, Rodinná anamnéza /1983/, Povstalecká história /1984/.
Bol aj vynikajúcim a uznávaným recitátorom, recitoval napríklad Ave Eva od Jána Kostru.
Od roku 1951 účinkoval ako pedagóg VŠMU v Bratislave, v roku 1962 stal docentom.
V roku 1966 mu bol udelený titul zaslúžilý umelec a v roku 1973 titul národný umelec.
Mikuláš Huba bol spolutvorcom moderného slovenského divadelného herectva.
Ako herec a aj ako muž sa zapáčil svojej kolegyni a opernej speváčke Márii Kišoňovej, s ktorou sa aj oženil.
Ich syn Martin Huba je tiež herec, režisér a profesor VŠMU.
