Vladimír Dzurilla

Obrázok zosnulého: "Vladimír Dzurilla, 1942 - 1995"
Narodenie: Bratislava, 2. 8. 1942 Úmrtie: Düsseldorf, 27. 7. 1995
 

legendárny slovenský brankár a jeden z najlepších hokejových brankárov sveta 

 


Životopis

„Macík“ ako ho prezývali, dokázal svoj kľud preniesť na celý svoj tím.

Jeho štýl bol majstrovský, jeho lapačka rýchlejšia ako blesk a jeho nervy boli skutočne železné. Toto bola jeho trojitá sila, vďaka ktorej dokázal likvidovať nájazdy aj tých najtalentovanejších útočníkov.
Počas svojej hokejovej kariéry bol reprezentantom Československa 172 krát a odchytal 571 zápasov za obdobie 19tich sezón.

Ako brankár československej reprezentácie sa pričinil o hrdinstvo I. ročníka Kanadského pohára v roku 1976, kedy získali titul majstrov sveta. Nášmu víťazstvu nezabránilo ani stretnutie tých najlepších tímov ako boli Kanada, USA, ZSSR, Fínsko, Švédsko. Najviac pozornosti získal práve zápas domácich Kanaďanov a Československa, kedy sa hráči veľkých mien NHL nedokázali presadiť cez nášho vynikajúceho brankára. Ten úspešne zneškodnil 29 streleckých pokusov. Naopak našim hokejistom sa podarilo hrať bránku a tak zvíťazili.

Vladimír Dzurilla získal najviac medailí z vrcholových podujatí spomedzi slovenských hokejistov.
V roku 1998 bol uvedený do siene slávy IIHF a do siene slávy slovenského hokeja dňa 30. novembra 2002.
V roku 2007 ho prezident ocenil in memoriam Pribinovým krížom I. triedy za významné zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti športu.
Bol vyhlásený za najlepšieho slovenského hokejistu 20. storočia.
3 krát štartoval na ZOH a 10 krát na MS a na každom z týchto podujatí získal medailu.

V rokoch 1979 – 1982 bol hráčom SC Riessersee /Nemecko/, v rokoch 1978 – 1979 Augsburger EV /Nemecko/, 1973 – 1978 Zetor brno /ČR/, 1957 – 1973 Slovan Bratislava /SR/. Kovosmalt Petržalka /SR/. Z Kovosmaltu Petržalka do najslávnejšieho hokejového klubu Slovenska prešiel v roku 1957. 

Ako tréner pôsobil v Düsseldorfe EG a v Slovane Bratislava.

Úspechy:

V rokoch 1977 vo Viedni, 1976 v Katoviciach a 1972 v Prahe získal titul majstra sveta, čím sa stal jediným slovenským hokejistom s tromi titulmi majstra sveta.
Striebro získal na MS v roku 1968 /Grenoble/, 1966 /Ľubľana, Záhreb, Jesenice/ a 1968 /Tampere/.
Bronz z MS si odniesol v rokoch 1970 /Štokholm, Budapešť, Galati/, 1969 /Štokholm, Ľubľana, Skopje/, 1964 /Innsbruck/, 1963 /Štockholm/.

Na  ZOH získal striebro v roku 1968 /Grenoble/  a bronz v rokoch 1972 /Sapporo/ a 1964 /Innsbruck/.

V roku 1965 bol vyhlásený za nejlepšieho brankára na MS a v rokoch 1965,1969 patril do All Stars tímu svetového šampionátu.

S manželkou Zlaticou má dve dcéry - Vladimíru a Natáliu. 



Stáhněte si aplikáciu na Google play

Spomienky (fotky, video, texty)

Spomienky

Pridať spomienku

poštová známka venovaná Vladovi

A P 14.05. 2015 (13:41)

Slovenská pošta vydala poštovú známku s názvom Šport:
Vladimír Dzurilla 
(1942 – 1995) s nominálnou hodnotou 0,80 eura. Je venovaná najlepšiemu slovenskému hokejistovi 20. storočia, trojnásobnému majstrovi sveta a držiteľovi troch olympijských medailí.

priatelia spomínajú

A P 14.05. 2015 (13:39)


Ján Starší, spoluhráč a tréner:  Vnímal Vlada ako bezstarostného človeka a dobráka od kosti, rodinne založeného. Mal nesmierne príjemnú a pohodovú povahu. Možno aj vďaka nej zapadol medzi starším kolegov úplne bezproblémovo. Vlado trénoval veľa a veľmi rád. Ján spomína aj na to, že málokto vedel, ako vynikajúco hral futbal.  
Zblížili sa počas pôsobenia v Nemecku, kde si obaja bez manželiek navzájom pomáhali. 
Pamätá sa, že keď bola situácia na prasknutie, on reagoval absolútnym pokojom.

Jozef Golonka, hokejista a tréner: Spomína na príhodu vo fínskom Tampere z roku 1965. Bývali s Vladom spolu na jednej izbe. Vlado sa rozhodol aj napriek prísnemu režimu, že sa po večierke ide zabaviť do mesta. Keďže mali izbu na prvom poschodí, tak Vlado skočil cez okno. v snehu zostala ryha ako od medveďa. Tréneri Bouzek a Kostka to však zistili. Keď sa vrátil o druhej domov a dozvedel sa, čo sa stalo, pokojne mávol rukov a dodal, že to počká do rána. 

Na ďalší deň hrali s Kanadou a dlho sa rozhovalo o Vladovom nenastúpení. Postavili sa však za neho všetci hráči aj s náhradným brankárom. Vychytal vtedy nulu, ale ČSSR naopak nastrieľalo Kanaďanom osem gólov.
Keď prišiel úspech, Vlado ho vedel zahodiť za hlavu a išiel ďalej, akoby sa nič nestalo.

Jiří Holeček, brankár: Po miernom počiatočnom súperení sa z stali kamaráti a keď hrali proti sebe, každý z nich si želal dostať o gól menej ako druhý, čo ich posúvalo ďalej. Vlado mu bol príkladom a ho naučil jeho rozkľak a sklz, pri ktorom nevytáčal korčuľu do strany a plochu chrániča nastavoval proti puku.   

manželka Zlatica

A P 14.05. 2015 (13:11)

Manželka Zlatica bola priamym svedkom, že každý zápas bral rovnako vážne.
V čase, keď sa brali, Vlado bol slávny, no očarila ho práve tým, že mu nepadala k nohám ako mnohé iné.
Hokej výrazne zasahoval do ich spoločného života.
V deň, keď sa brali, musel mladomanžel odísť od svadobného stola na majstrovský zápas. Dátum svadby dohodli na sobotu, no keďže zápas Slovana bol preložený práve na ich sobotu, musel odskočiť z hostiny a odchytať dve tretiny.

Vlado mal svoje rituály. Po predzápasovom korčuľovaní už veľa nejedol a na zápas nastupoval polohladný. Pred zápasom zvykol lúštiť krížovky, čítať noviny a keď sa im narodili dcérky Vladimíra a Natália, hrával sa s nimi.

 

Vladimír Dzurilla

A P 14.05. 2015 (13:01)

Vladimír Dzurilla sa vyučil za opravára chladiarenských zariadení, no ľad mu bol súdený. Svoju hokejovú univerzitu na ňom zvládol bravúrne. Ako sedemnásťročný prišiel do áčka Slovana.

Hokej bol jeho život, perfektne vykrýval strelecké uhly a sólové nájazdy súpera nemali šancu, Vďaka jeho rýchlej reakcii a práci s hokejkou.

S hokejkou pracoval fantasticky, ale napriek tomu sa mu podarilo zažiť hanbu na ľade. Bolo to na jeho najslávnejšom zápase ČSSR-Kanada. Keď hlásateľ predstavoval hráčov a čítal aj meno Dzurilla, všetci tlieskali, on chcel sa obrátiť, aby mohol elegantne zacúvať do klietky. Vtedy mu však korčule vbehli do ryhy a pri obrátke padol na zadok. Vypredaná montrealská hala Forum celkom jednotne zaburácala smiechom. Bola to hanba, akú nezažil. Ovtedy už však bol na ľade tým najlepším kúzelníkom. 

                                                                                                                                           

Ďalej v hrobe

V tomto hrobe je k odpočinku uložený iba Dzurilla Vladimír
Pridať zosnulého do hrobu

Významné osoby na cintoríne

Eduard Bindas, 1926 - 2012 Bindas Eduard
Strážske, 3. 1. 1926 Bratislava, 28. 10. 2012
Milan  Čorba, 1940 - 2013 Čorba Milan
Bratislava, 26. 7. 1940 Bratislava, 12. 5. 2013
Vladimír Durdík ml, 1949 - 2003 Durdík ml Vladimír
Smižany, 23. 5. 1949 Bratislava, 9. 3. 2003
Peter Fiala, 1977 - 2004 Fiala Peter
Trenčín, 29. 12. 1977 26. 12. 2004
Pavol Haspra, 1929 - 2004 Haspra Pavol
Topoľčianky, 8. 12. 1929 Bratislava, 27. 3. 2004
Mikuláš Huba, 1919 - 1986 Huba Mikuláš
Spišská Nová Ves, 19. 10. 1919 Bratislava, 12. 10. 1986
Vilma Jamnická, 1906 - 2008 Jamnická Vilma
Barchov, 13. 11. 1906 Bratislava, 12. 8. 2008
Ivan  Krajíček, 1940 - 1997 Krajíček Ivan
Žilina, 24. 5. 1940 Bratislava, 5. 6. 1997
Jozef Kroner, 1924 - 1998 Kroner Jozef
Staškov, 20. 3. 1924 Bratislava, 12. 3. 1998
Peter Mankovecký, 1968 - 2013 Mankovecký Peter
Zlaté Moravce, 16. 2. 1968 Bratislava, 2. 5. 2013
Dušan  Pašek st, 1960 - 1998 Pašek st Dušan
Bratislava, 7. 9. 1960 Bratislava, 14. 3. 1998

Slávičie údolie

Detail cintorína:

Názov hrobu: Dzurilla Vladimír

GPS hrobu:

48º 9' 24,9304''
17º 4' 4,5385''

Detail hrobu

QR kód profilu zosnulého

QR kód - Dzurilla Vladimír, 1942 - 1995


Živá spomienka v mobile

Stáhněte si aplikáciu na Google play