Štefan Wolf sa narodil 22. decembra 1862 ako najmladšie z piatich detí Štefana a Márie, rodenej Žarnovičanovej. Pochádzal z roľníckej, no napriek tomu zámožnejšej rodiny, ktorá sa zaoberala predovšetkým ovocinárstvom. Štefan získal základné vzdelanie v Novej Bani, kde absolvoval šesť tried ľudovej školy. Od útleho veku sa začala prejavovať jeho silná túžba po poznaní. Silný vplyv na jeho národné povedomie mal spočiatku najmä učiteľ Eduard Rízner. Jeho osobnou túžbou bolo pokračovať v ďalšom štúdiu a stať sa kňazom. V tomto bode však narážal na nepochopenie zo strany svojho otca, ktorému sa zdalo nanajvýš zbytočné podporovať syna v ďalšom vzdelávaní, potreboval ho na pomoc doma, takže ako najmladší syn hospodáriť na rodičovskom majetku. Štefan nachádzal podporu v osobe svojej manželky Júlii, rodenej Kopernickej zo Záhrbu. Bola to síce bežná sedliacka, no v istom zmysle veľmi obdivuhodná žena. Pod silným vplyvom svojho manžela sa stala nielen národne uvedomelou Slovenkou, členkou v ženskom spolku Živena. Splodili spolu osem detí, z ktorých sa však len sedem dožilo dospelosti, pričom najmladšia dcéra sa narodila už po Štefanovej náhlej smrti.
Štefan Wolf - Kňazolúcky bol celou dušou presvedčený národovec. Obklopoval sa s ďalšími poprednými novobanskými národovcami, ako boli predovšetkým katolícky kňaz Alexej Peťko, známy novobanský maliar a kováčsky majster Karol Dodek, Ignác Fábry, Fraňo Budinský, či Ján a František Tencer. S postupne rastúcim tlakom maďarizácie koncom 19. storočia bol Štefan Wolf označovaný za pansláva.
Zlom v Štefanovom živote znamenal rok 1890, keď sa zoznámil s popredným slovenským národovcom, kňazom, etnografom, historikom, geológom, botanikom, vedúcou osobnosťou slovenskej vedy a zakladateľom Slovenskej muzeálnej spoločnosti Andrejom Kmeťom. Jeho dovtedajší záujem o históriu, zberateľstvo a ľudové umenie tým získalo nový, hlbší zmysel. Andrej Kmeť tak v jeho osobe získal nielen oduševneného pomocníka, ale predovšetkým oddaného priateľa a plniteľa vytýčených úloh. Kňazolúcky pre neho zbieral rôzne vzorky minerálov, rastlín, archeologických nálezov, zapisoval tradičné ľudové piesne, povery, názvoslovie, históriu, alebo ho upozorňoval na zaujímavé okolité miesta a lokality. Andrej Kmeť Volfa natoľko očaril, že hneď po vzniku Muzeálnej slovenskej spoločnosti (MSS) v roku 1893 sa uchádzal o členstvo v nej, rovnako ako aj o účasť na mnohých dostupných výstavách a podujatiach. Známy bol tým, že sa poctivo zúčastňoval na všetkých valných zhromaždeniach MSS, pričom na ne šiel pešo z Novej Bane až do Martina odetý v tradičnom štálanskom kroji.
Vďaka týmto svojim aktivitám sa zoznámil aj s mnohými ďalšími osobnosťami slovenského hnutia tej doby. Udržiaval čulé kontakty so Svetozárom Hurbanom Vajanským, Pavlom Mudroňom, Andrejom Halašom, Karolom Antonom Medveckým, Františkom Richardom Osvaldom, Matúšom Dulom, či Samuelom Czambelom. Pri príležitosti usporiadania Národopisnej výstavy v Prahe v roku 1895 bol oslovený M. Dulom, aby vyhotovil model typického štálanského domu. Ten bol potom jedným z predmetov, ktoré tu reprezentovali Slovensko. Toho istého roku bol dokonca jedným z členov delegácie, ktorá bola vyslaná na Národnostný kongres v Budapešti. Jeho túžba zúčastniť sa aj Slovanského kongresu v Novgorode v Rusku sa však už nenaplnila.
Kňazolúckeho oduševnenie malo všestranné podoby. Sám od seba zháňal, vyrábal či kupoval rôzne cenné predmety, ktoré následne veľkodušne daroval do zbierok Slovenskej muzeálnej spoločnosti a neskôr i Slovenského národného múzea v Martine. Spolupracoval aj s pražským múzeom, pre ktoré vyrábal modely domov, či ďalších predmetov.
Štefan Wolf - Kňazolúcky však nezaostával ani v zhromažďovaní a zachovávaní pamiatok duševnej kultúry. Kľúčové bolo najmä jeho zberateľstvo štálanských ľudových piesní, ako tiež fakt, že sa ich poskytnutím zúčastnil na tvorbe Slovenských spevov, v ktorých II., III. a VI. zväzku boli uverejnené aj jeho zozbierané piesne z Novej Bane. Od roku 1890 aktívne prispieval aj do mnohých slovenských novín a časopisov, ako boli napríklad Katolícke noviny, Národný hlásnik, Obzor, Kresťan či Černokňažník. Ako správny člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti publikoval v jej Zborníku aj Časopise MSS, pričom jeho príspevky sa týkali tradičného názvoslovia a povier z okolia Novej Bani, predovšetkým Štálov, ako tiež priblíženia okolitých historických pamiatok. Bol tiež príležitostným autorom vlastných piesní a dokonca básní.
O jeho životnom postoji a prioritách svedčí silná vášeň pre knihy. V jeho zbierkach nechýbali ani vtedajšie noviny a časopisy. Množstvom kníh sa zaradil k ďalším novobanským národovcom, Karolovi Dodekovi a Ignácovi Fábrymu, ktorí si rovnako ako on budovali rozsiahle knižnice. Knihy ochotne požičiavali aj ďalším obyvateľom vo svojom okolí. Počet Kňazolúckeho kníh bol vraj vyše 600.
Štefan Wolf - Kňazolúcky bol tiež zdatným hudobníkom. Ovládal hru na viacerých hudobných nástrojoch, ako boli rôzne píšťaly, dychové nástroje či husle. Hrať na nich sa spočiatku učil sám- len vďaka nadaniu a sluchu. Až neskôr jeho hudobné vzdelanie doplnil o znalosť nôt novobanský učiteľ a kantor Eduard Rízner. Svoju lásku k hudbe a ľudovým piesňam potom Štefan zúročoval na rôznych príležitostných zábavách či svadbách, k čomu mal dokonca aj vlastnú muziku. Vďaka týmto aktivitám bol skutočne jedným z najpovolanejších pre zhromažďovanie ľudových pesničiek, pre zber ktorých ho usmernil slovenský národovec a zberateľ slovenských ľudových piesní a slovesnosti Andrej Halaša. Táto ich spolupráca následne vyvrcholila publikovaním Štefanom Wolfom nazbieraných piesní v už spomínaných Slovenských spevoch.
Popri množstve významných osobností je Štefan Wolf spojený aj s osobou známeho českého spisovateľa Jaroslava Haška. Zoznámil sa s nim na Augustových slávnostiach v Turčianskom Sv. Martine v roku 1900, počas ktorých sa konávali aj valné zhromaždenia Živeny a Muzeálnej spoločnosti. Z tohto bodu sa potom odvíjali dve známe Haškove návštevy u Wolfovcov v Novej Bani, z ktorých prvýkrát sa tu zastavil aj so svojim bratom pri ceste po Slovensku v roku 1901. Bohužiaľ, tejto milej návštevy sa už samotný Štefan nedožil. Umrel náhle, 27. marca 1901, len pár mesiacov predtým na zápal pľúc. Manželka Júlia ho prežila o dlhých 58 rokov.
Štefan Wolf – Kňazolúcky je nepochybne jednou z najvýznamnejších osobností mesta Nová Baňa. Nebol len sympatizantom Slovenského hnutia, ale sa na jeho myšlienkach a cieľoch aj aktívne podieľal. Je jasným dôkazom toho, že nadšenie, usilovnosť a predovšetkým silné národné presvedčenie boli tou rozhodujúcou hnacou silou, ktorá, aj napriek jednoduchým pomerom a pôvodu, dokázala urobiť z bežného sedliackeho človeka osobnosť celoslovenského významu.
