Narodila sa v Leviciach, kde aj prežila krásne detstvo.
Študovala na nemeckom evanjelickom gymnáziu /1943-1947/ a rodičia ju v jej divadelnom sne podporovali.
V štúdiu pokračovala na konzervatóriu v Bratislave, kde študovala hru na klavír. V roku 1953 štúdium úspešne ukončila.
Keďže herectvo a divadlo ju už počas štúdia lákalo, začala hrať v divadle v Nitre. Ako maturantka bola už tretí rok jeho členkou. Bola jednou zo zakladajúcich členov Divadla Andreja Bagara, vtedajšieho Krajského divadla, a svoju kariéru v ňom odštartovala v roku 1949. Postavy, ktoré vytvárala, boli najmä komediálne, pretože herecký humor mala v sebe. V nitrianskom divadle zotrvala 17 rokov.
Kvôli armádnemu preloženiu jej manžela napokon odišla do Bratislavy do divadla Nová scéna. Pôsobila tu od roku 1971 a odtiaľto odišla do penzie.
Novej scéne venovala svojich 42 rokov a zahrala si v hrách velikánov ako boli Goldoni, Shakespear, Gogoľ, Ostrovský, Čechov, Schiller, Moliér. Tajovský, Stodola a mnohí iní.
Svoje publikum vždy rozosmiala jej vlastným a nezameniteľným humorom.
V Bratislave pôsobila aj na scéne bývalej Tatrarevue, kde vystupovala v muzikáloch.
So štúdiom neskončila prakticky nikdy, pretože aj vo vyššom veku sa učila latinčinu, nemčinu a angličtinu.
Najviac si ju diváci obľúbili v muzikáli Mníšky a potom aj Mníšky 2 – Milionárky, ktorý si aj ona sama veľmi obľúbila a užívala.
Svoju prvú filmovú úlohu si zahrala v roku 1967 v Zmluve s diablom.
Hrala v úspěšných filmoch ako napríklad Sladké hry minulého leta /1969/, Statky – zmätky /1973/, Sokovia /1976/, Zlatá réva /1977/, Bludička /1977/, A pobežím až na kraj sveta /1979/, Mandragora /1979/, Toto leto doma /1980/, Zločin a pokánie /1982/, Chrobák v hlave /1983/, Začiatok sezóny /1987/, Sila lásky /1990/, Keď báčik z Chochoľova umrie /1990/, Zlatohláska /1994/, … kone na betóne /1995/, Iba taká hra /1995/.
Zahrala si aj vo filmoch Drak sa vracia /1967/ a Pacho, hybský zbojník /1975/.
Účinkovala aj v zábavných reláciach v rozhlase aj v televízií, ktorých bolo skoro 60.
Napísala knihu o svojom živote herečky pod názvom Spomienky starej herečky /2001/.
Spolu s Gizkou Oňovou napísala knihu Jedna papá, druhá varí, pritom jedna druhú baví.
V roku 1982 získala Cenu za herecký výkon a v tom istom roku aj titul Zaslúžilá umelkyňa.
V roku 1996 získala platinovú a dve zlaté platne za najväčší počet predaných nosičov Dežo neblázni, Ilona neblázni, Gejza neblázni.
V roku 2007 získala Kvet Tálie, ktorý je určený pre významné slovenské herečky.
V januári 2013 jej bol prezidentom udelený Pribinov kríž II.triedy za mimoriadny prínos v oblasti kultúry.
