Bola jednou z najvýznamnejších herečiek povojnovej generácie. Mala svoj typický herecký výraz a a dokázala zahrať rôznorodé charaktery postáv. Stvárňovala postavy tragické aj komické.
Na dnešnej Univerzite Komenského začala najprv študovať filozofickú fakultu, potom prešla na medicínu, ale napokon sa rozhodla už ako 18-ročná prijať ponuku na účinkovanie na Novej scéne v Bratislave.
Svoje divadelné úspechy zaznamenala aj v divadle vo Zvolene.
Odborné ale aj divácke publikum ocenilo jej herecký talent v hre Skrotenie zlej ženy, Geľo Sebechlebský či v hre Pygmalion.
Dôležitým obdobím v jej hereckom živote bolo účinkovanie v Nitre a v SND, členkou ktorého bola od roku 1962. Tu sa vyznamenala najmä v slovenskom klasickom fonde. Nestránila sa však ani svetovým autorom.
Stvárňovala hlavne postavy s vážnym a tragickým charakterom /Višňový sad, Nora, Hriešna svätica, Lampiónová slávnosť, Polnočná omša, Z druhej strany pralesa, Krvavá svadba/.
Vynikajúco vedela zahrať intorvertné hrdinky poznačené krutosťou osudu, kde vedela dokonale vystihnúť tragiku s akcentom na citové prežitie a emocionalitu.
K takýmto postavám patrila aj citlivá Blanche du Bois v Električke zvanej túžba alebo postava pani Borkmanovej v hre John Gabriel Borkman. Vedela však zahrať každý žáner od tragédie až po komédiu.
V 20. rokoch prerazila aj ako filmová herečka. Ako 30 ročná si zahrala prvú filmovú rolu – princeznú - v rozprávke Pán a hvezdár /1959/.
V 80-tych rokoch si zahrala aj v rozprávke Soľ nad zlato /1982/. Zahrala si v desiatkach titulov, napríklad Tvár v okne, Námestie svätej Alžbety, Smrť prichádza v daždi, Rok na dedine, Zmluva s diablom, Predčasné leto, Medená veža, Živý bič, ... a pozdravuji vlaštovky, Ako divé husi, Soľ nad zlato, Námestie svätej Alžbety, Smrť prichádza v daždi, Sladký čas Kalimagdory, Dievča z jazera, Sneh pod nohami.
Z väčších televíznych postáv spomenieme Rysavá jalovica, Mamka Pôstková, Nebezpečné známosti, Budenbrookovci, Alžbetin dvor, Štúrovci.
Ako filmová herečka znázorňovala introvertky a citovo plaché ženy či vidiečanky - matky.
Vďaka jej kombinácií zrelého intelektu a zraniteľnej emocionality vniesla do herectva nový nádych.
Okrem herečky bola aj výborná recitátorka, účinkovala v rozhlase aj dabingu.
V roku 2003 získala štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy v oblasti divadelnej, filmovej a rozhlasovej tvorby.
V roku 2004 jej bolo udelené ocenenie Kvet Tálie /pre významné herečky/ na šiestom ročníku Festivalu Aničky Jurkovičovej v Novom Meste nad Váhom ocenenie pre významné herečky Kvet Tálie. Získala aj cenu Karla Čapka.
